Mestské/prímestské lanové dráhy v územnoplánovacích podkladoch miest na strednom Slovensku

25.10.2018

Mestské a prímestské lanové dráhy v územnoplánovacích podkladoch miest na strednom Slovensku

     Lanové dráhy figurujú v súčasnej dobe v územných plánoch či územnoplánovacích štúdiách viacerých miest. Na strednom Slovensku je takýchto zámerov hneď niekoľko.  

Banská Bystrica - Urpín

Myšlienka postaviť lanovku na Urpín (511 m n. m.), vrch nachádzajúci sa južne od centra Banskej Bystrice, nie je nová. Z pôvodných zámerov s ňou počítal aj územný plán Banskej Bystrice z roku 1977. Súčasťou plánovanej oddychovej zóny pri vrcholovej stanici mali byť reštauračné zariadenia, detské ihriská či ohniská. V platnej územnoplánovacej dokumentácii  územného plánu mesta Banská Bystrica a územného plánu centrálnej mestskej zóny je navrhnutá  lanová dráha od nákupného centra Europa Shopping Center, ponad rieku Hron smerom na Urpín. Idea postaviť lanovku bola aj pri začiatkoch budovania obchodného centra Europa, bohužiaľ k jej realizácii sa pôvodný developer nedostal.

Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov prebiehala výstavba dvoch sedačkových lanoviek s pevným uchytením jednomiestnych vozňov od výrobcu TRANSPORTA, n. p. Chrudim. Jedna z nich mala byť vybudovaná v lokalite Banská Bystrica – Srnková pre potreby skokanského mostíka drevenej konštrukcie K-60, ktorý bol neskôr zrušený. Jej šikmá dĺžka mala byť 300 metrov a prevýšenie 115 metrov. Jej montáž ale nebola dokončená.  Podobný osud postihol takmer kilometer dlhú lanovku na Urpín. Na trase tejto lanovky sa počítalo aj s medzistanicou. Nesprávne zameraná trasa a následná výstavba betónových pätiek vo viacerých líniách boli jedným z dôvodov, prečo nakoniec nedošlo k montáži technológie sedačkovej lanovky.

Z histórie ešte spomeňme, že na východnom svahu Urpína bol v zimnej sezóne 1957/58 uvedený do prevádzky lyžiarsky vlek TURDUS s výškovým rozdielom 150 m, prepravnou kapacitou 120 os./hod. a dĺžkou vyše 700 m.

Zvolen – Pustý hrad

Pustý hrad sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Zvolen. Masív, ktorom sa nachádzajú zrúcaniny Pustého hradu, patrí do horského celku Javorie. Pustý hrad pozostáva najmä z Horného a Dolného hradu. Celková plocha areálu je 7,6 ha.  

V územnom pláne mesta Zvolen jestvuje možnosť realizovania lanovky na Pustý hrad, presnejšie k Dolnému hradu. V záväznej časti je uvedený regulatív potreby rezervovania  územia pre realizáciu lanovky na z lokality Haputka (283 m n. m.) na Pustý hrad. Údolná stanica lanovky by sa mala nachádzať v blízkosti zimného štadióna a jej trasa by mala pokračovať po severovýchodnom úpätí svahu k hradnému komplexu. V prípade realizácie lanovej dráhy bude potrebné brať čo najväčší ohľad na skutočnosť, že stanice i trasa lanovky sa budú nachádzať v archeologicky mimoriadne významnom území s výraznou historickou hodnotou.

S realizáciou lanovky na Pustý hrad sa v blízkej budúcnosti ale nepočíta.  Momentálne je na Pustom hrade jednou z priorít mesta najmä financovanie archeologického výskumu.

Žilina – Dubeň

Dubeň (600 m n. m.) je vrch ležiaci severovýchodne od Žiliny v Kysuckej vrchovine. O vybudovaní lanovky na tento vrch sa uvažovalo už v riešení Územného plánu sídelného útvaru Žilina spracovaného Stavoprojektom Žilina v roku 1980.

Lanovka na Dubeň je riešená aj v aktuálnom Územnom pláne mesta Žilina. Je zaradená medzi verejnoprospešné stavby. Jej údolná stanica by mala byť v blízkosti futbalového štadióna MŠK Žilina pri ceste 583 (Žilina – Párnica). Toho času sa však s výstavbou lanovky nepočíta.

Z Bieleho Potoka na Malinô Brdo

Biely Potok, mestská časť Ružomberka sa nachádza sa na južnom konci mesta v ústí Revúckej doliny oddeľujúcej pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry. Bielym Potokom prechádza európska cesta E77 - dôležité prepojenie Ružomberka a Banskej Bystrice cez Donovaly.

V územnom pláne zóny Skipark spracovanom v roku 2004 boli navrhnuté dve nadväzujúce pozemné lanové dráhy s prepravnou kapacitou 500 až 1 200 osôb za hodinu, a to z Bieleho Potoka na Malinô Brdo do lokality „Pod halinami“. Prvý úsek mal viesť z nástupného centra Biely Potok / Vlkolínec do pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry (ďalej len PRĽA) Vlkolínec (názov stanice Vlkolínec – medzistanica). Druhý úsek mal pokračovať miernym oblúkom ponad PRĽA Vlkolínec, tu bola navrhnutá jedna zastávka. Pozemné lanovky mali zabezpečiť celoročnú prepravu osôb a návštevníkov do Vlkolínca a lyžiarskeho strediska Skipark Ružomberok.   

Malo ísť o efektívne a ekologické dopravné zariadenie. Jednou z jeho výhod malo byť eliminovanie cestnej dopravy najmä v Trlenskej doline a v PRĽA Vlkolínec. Tento územný plán však nebol schválený mestským zastupiteľstvom. V platnom územnom pláne sa s takýmto prepojením Bieleho Potoka, Vlkolínca a Malina Brda zatiaľ nepočíta. Bolo by potrebné schváliť doplnok existujúceho územného plánu mesta Ružomberok.

V roku 2016 v súvislosti  s pripravovanou štúdiou urbanizácie Trlenskej doliny mesto Ružomberok obdržalo aj pripomienku na zapracovanie lanovej dráhy do územného plánu mesta a aby sa ňou zaoberalo aj pri spracovaní územného plánu PRĽA Vlkolínec. Predložené dva návrhy vedenia lanovky zohľadňujú územný plán zóny Biely Potok - Luhy schválený v roku 2016. Ten počítal najmä s plochami bytovej zástavby a polyfunkcie.  Alternatívou by mohla byť lanovka v trase od rázcestia v Trlenskej doline na Rovný diel (nachádza sa nad PRĽA Vlkolínec) a odtiaľ by návštevníci schádzali peši do Vlkolínca.

V prvom rade bude potrebné zaradiť tieto horské dopravné zariadenia do územného plánu mesta. V najbližšej dobe sa plánuje začať s obstarávaním zmeny a doplnku Územného plánu mesta Ružomberok a pre územný plán zóny PRĽA Vlkolínec sa obstarávanie začalo v auguste 2017, zatiaľ je v začiatočnej fáze.

      Mestské/prímestské lanové dráhy majú okrem skvalitnenia dopravy mimoriadny prínos aj pre rozvoj cestovného ruchu. Areál nástupnej alebo výstupnej stanice môže byť vybavený stravovacím zariadením, vyhliadkovou terasou, sociálnymi zariadeniami, predajňou suvenírov, dotykovými informačnými tabuľami, úschovňou batožiny, predajňou a požičovňou športových potrieb, miestnosťou pre turistických sprievodcov, detským kútikom, premietacou miestnosťou, priestormi pre obrazovú alebo muzeálnu expozíciu a pod. Pokiaľ to je možné, štandardom by mal byť bezbariérový prístup a úprava informačných prostriedkov pre zrakovo postihnutých.

Ján Palinský

Späť